A tak, nech už dnešný zápas dopadne akokoľvek, s odstupom desiatich rokov si želám, aby sa postavil, alebo zrekonštruoval aspoň jeden, či dva zimné štadióny, alebo pri všetkej skromnosti, aby sa žiaden a najmä ten trenčiansky kvôli čpavku nezatvoril.
A nech už dnešný zápas dopadne akokoľvek, dúfam, že deti pozerajúc počas vyučovania zápas s Kanadou pochopili, čo je národná hrdosť a že ten jeden a ďalšie dva zápasy dokázali medzi školákmi viac, ako len nepovšimnuto visiaci text slovenskej hymny, či štátny znak niekde pri nezotretej tabuli. Takýchto momentov zážitkového vyučovania si naozaj želám viac.
A nakoniec, nech už dnešný zápas dopadne akokoľvek, želám si, nech nikto nesadne na lep politikom sľubujúcim to, ako to TU bude lepšie. Lebo, pozor! Možno to tu ďalších desať rokov lepšie nebude. Pretože to zase budú len prázdne reči všeobjímajúcich politikov, pradúcich narýchlo pavúčie siete hokejového populizmu. Ale snáď sa tentokrát toho vyvarujú, lebo ďalšia šanca môže prísť... ktovie? Možno o ďalších desať rokov.