Inak, nájsť Vás v tej spleti všetkého možného je naozaj problém. Lebo viete, dnes už ani „SK" na obale (vraj) neznamená, že ste sa narodili na Slovensku. Veľakrát mi Vás príde ľúto, lebo keď Vás aj nájdem, tak to v tej mojej peňaženke spraví riadny prievan. Ale dobre. Nech spraví. Aj dobrý pocit niečo stojí.
Ozaj, viete o tom, že vedľa Vás stáli mliekové, vajcové, jogurtové, maslové, mäsové a ja neviem ešte aké zahraničné prostitútky? No, poviem Vám jedna lacnejšia ako druhá! Čo Vám budem klamať, lákadlo jak hovado!
Alebo napríklad aj taký jogurt, ktorý má vo svojom názve slovenské mesto priamo zo stredu Slovenska, má čo robiť, aby sa predal. A bodaj by nemal, keď vedľa neho stojí Jogobella, tá chladená radodajka, ktorá už podliezla jeho cenu spôsobom, z ktorého som mal pocit, že v tom našom je asi zlatá tehlička.
A mimochodom o mlieku ani nehovorím. A tak o ňom ani nenapíšem. Detto. Z ceny toho najslovenskejšieho sa mi zatočila hlava. Pokiaľ to teda nebolo tým vydýchaným vzduchom.
Nehovoriac o čerstvom masle z Bánoviec. Krásne postavené v pravidelnom trojrade, no asi naň už nejaký ten čas sadá prach. A pozerajúc na cenu som už dávno pochopil prečo. Nie je to tajomstvom a tu niekde sa ten začarovaný kruh uzatvára. To len aby ste vedeli...
A tak milé slovenské výrobky, ja len, že si Vás kupujem. Aj keď nie vždy, ale kupujem. Lebo takto: keby to bolo iba o tej chémii, tak si Vás zoberiem domov všetky. Verte, že ľudia chodia okolo a nutkanie kúpiť si Vás im akiste nechýba.