Na stupnici bizarnosti by som mojim štyrom „športovcom" dal asi desať bodov z desiatich možných. Aj keď to vôbec nemyslím ako poklonu. Na druhej strane som sa idúc okolo nich, nevyhol podúsmevu, ktorý mi mladí fajčiari...pardon, hokejisti vyvolali. No, už len aby mi tými hokejkami dali po krížoch. To by ma už ten úsmev potom rýchlo prešiel. A kto vie? Možno by tí šarvanci ešte pri tom stíhali aj fajčiť.
Keby som to chcel parafrázovať na kampaň „zober loptu, nie drogy!", tak predpokladám, že je vekovo určená presne na týchto dobrodruhov. Nuž čo? Ako sa hovorí: padla kosa na kameň.
Takže deti, prosím Vás, ja nie som síce moralista a ružové okuliare by ste mi asi rozmlátili tými hokejkami, ale: doprajte svojim pľúcam aspoň o dve molekuly kyslíka viac. Idete na to správne. Hokej je na k tomu ako stvorený :)