O tom, prečo je ľahké zabudnúť vtip

Autor: Ivan Tuchyňa | 23.9.2011 o 19:28 | Karma článku: 5,01 | Prečítané:  439x

     Mal som kamaráta, ktorý mal dar rozprávať vtipy a fakt ich dával ako sa hovorí - z prvej ruky. Jeden, dva, tri... sedem. Bol jednoducho majstrom pointy. A práve pointa a jeho podanie zo mňa vždy na pár sekúnd urobili bezbranného smejúceho sa tajtrlíka. On to jednoducho vedel. Mal plastický hlas a napodobňovať malých Jožkov, opitých chlapov (ako to už vo vtipoch býva - tackajúcich sa domov a zvoniacich pri nesprávnych dverách), alebo srnky, žaby, zajace, medvede a levy mu nerobilo problém... A veru tie zvieracie boli najlepšie. No čo z toho, že keď som chcel tie vtipy posunúť ďalej, tak som si nemohol spomenúť ani na jeden. A práve nedávno som počul naozaj výborný vtip. No tak ako väčšinu som ho ešte „za horúca" zabudol. Nuž mi - len tak súkromne, napadla otázka: Prečo vlastne vtipy zabúdame? Lebo som si istý, že takmer každému sa to stalo:  že vtip jednoducho vyfučí. Z večera do rána.

     Ten bezbranný smiech v úvode som nespomenul iba náhodou, lebo možno práve smiech nám v mozgu, (alebo kde sa vlastne smiech „rodí") na tých pár sekúnd zablokuje niečo ako podvedomie, ktoré je... no nazvime to  zodpovedné  za zapamätanie si vtipu. No a tých pár sekúnd je rozhodujúcich pre zablokovanie centra pre dlhodobú pamäť. Áno, priatelia... poviete si, že v mozgu asi také centrum, exaktne vzato, nemáme, ale ako argument sa mi to páči. Tak prečo nie? Cítim v tom logiku, ktorá mi tu trochu chýba. A vlastne, keď to zoberiem vo všeobecnosti, zapamätať si dobrý vtip je jednoducho... hm, ťažšie. Neviem. Asi je to tým, že čím je vtip „vtipnejší", tým je väčšia pravdepodobnosť, že ho zabudneme. Teda aspoň ja. Nikdy som totiž nerobil hĺbkový prieskum svojho vtipnejšieho jažstva.  No a keď to celé zabije super pointa, ktorá vás vyššie spomenutým spôsobom odrovná, výsledkom môže byť celkom (ne)príjemná amnézia. A veru, môžeme si aj hlavu búchať, ten vtip nami prefrčí ako dostihový kôň, po ktorom zostane len víriaci prach. No... a aj ten prach sa nakoniec rozplynie.

„Ja viéém". Zabudnúť vtip nie je žiadna katastrofa. Vtipy, alebo čokoľvek iné v našom živote vypúšťame z hláv a mozgov ako čokoľvek iné. No tá skrytá záhada, prečo tomu tak je, je minimálne rovnako zaujímavá ako stratené ponožky v práčke.

No aby som nevodil za nos len svojimi úvahami a dal aj nejakú relevantnú  odpoveď (teda myslím, že bude relevantná), tak zabúdaním vtipov sa údajne zaoberal istý americký psychológ. Volal sa Robert  Provine. Teda ja si myslím, že Robert Provine sa určite zaoberal aj kadečím iným, no rád by som vypichol jednu jeho myšlienku, v ktorej vtip prirovnal k dobrej pesničke. Pieseň má totižto rytmus a melódiu, a to nám uľahčuje jej zapamätanie. Vtipy také niečo nemajú a tak si na najlepšie vtipy nemôžeme spomenúť...

P.S.: ...snáď len vtipy podávať piesňou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?