Chára po rokoch cíti šancu, ktorá sa možno už nezopakuje.

Autor: Ivan Tuchyňa | 15.6.2011 o 19:17 | (upravené 15.6.2011 o 19:57) Karma článku: 13,16 | Prečítané:  3670x

     Zdena Cháru som videl "naživo" dvakrát. Vždy to bolo v lete. Veď kedy inokedy? Prvý raz to bolo na zimnom štadióne v Trenčíne, kde sedel medzi divákmi. Ako divák. Nie vo VIP zóne, ani v skyboxe, ale na drevennej sedačke (lebo také na zimnom štadióne vTrenčíne sú) medzi fanúšikmi. Všimol som si ho cez prestávku. Nikam neodchádzal. Zostal sedieť. Ľudia sa pri ňom sporadicky zastavovali, otáčali sa za ním. Bol jednoducho všimnuteľný. Prišiel k nemu mladý muž a držal v ruke knihu. Tuším niečo o "NHL". Chcel autogram, samozrejme. Zdeno Chára nezaváhal. Ochotne sa podpísal a dokonca sa usmieval. Bolo to mile a bol taký obyčajný. Vysoký ale obyčajný. Druhýkrát som ho videl na bicykli. aj na ňom bol vysoký. A zase obyčajný.

   Možno ste už počuli genézu jeho kariéry. Len úplne v skratke: Už ako chlapec bol vysoké "motovidlo"  nepoužiteľný (vraj) pre hokej. Z Trenčína pre svoj antihokejový vzhľad, či vzrast išiel do Piešťan, z Piešťan do Sparty Praha a odtiaľ do Ameriky. Do nižšej súťaže. V jednom nedávnom rozhovore, či profile o ňom samotnom som sa dočítal, že keď bol na farme, tak si aj privyrábal, aby si zarobil na podnájom. Dokonca vyštudoval aj školu zameranú na "niečo" ekonomické...alebo obchodné. Jednoducho popri "veľkom" hokeji študoval. Nastúpil do NHL a rástol. Teda nie žeby rástol, lebo už vtedy bol najvyšším hráčom NHL, ale rástol hokejovo. A možno aj osobnostne. Každý, aj keď nie vrcholový športovec vie, alebo aspoň tuší, že za veľkými úspechmi je veľká drina.

 Dnes večer, či nadránom ho čaká asi najdôležitejší zápas kariéry. Možno to risknem a môj "iologický budík" ma zobudí na zápas. A keď nie, tak viem, že ráno, keď sa zobudím, prvé čo bude, sadnem za počítač a tých pár sekúnd, kým nájdem výsledok posledného zápasu, budem nervózny. Možno prižmúrim aj oči. Pre to napätie... prežijem prehru, ale želám mu výhru. A teším sa. Teda dúfam, že sa bude načo. Teším sa na Stanley Cup opäť na Slovensku.

Nechcem mu stavať pomník, ako znak čohosi, čo vzbudzuje úctu. Ale v týchto dňoch ju voči nemu mám. Mal som ju aj minulý rok pri Mariánovi Hossovi, ale tento rok je to iné. Zdeno Chára je kapitán. Ako prvý zdvihne nad hlavu pohár, o ktorý tak usiluje. Takt teda dúfam. Dúfam, že zajtra nebude tento článok mať  trpkú príchuť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?