je tomu už možno dva roky. Plus - mínus nejaká tá zima, alebo jar. Ešte za bývalého vedenia radnice mesta sa začalo kopať na mieste, kde by to možno ani nikto nečakal. A asi ani nečakal. malebné prednámestie okolo bývalého Domu armády zmenilo nedobrovoľne svoju tvár na vráskavé stavenisko a to so všetkými špatnosťami, ktoré stavenisko má mať. Čo si budeme hovoriť. Je to nutné zlo. O to viac nutnejšie, že okolo chodili ľudia a tak bolo treba všetko oplotiť a pustiť sa do práce. Asi nikto z Trenčanov nevenoval mimoriadnu pozornosť NEJAKÉMU stavenisku. Ale len do obdobia kedy sa v hlbokej jame (žeby podzemné garáže?) našli pozostatky možno hradieb, možno barbakanu...jednoducho niečoho historického. Potom to už išlo z kopca. Rýchly archeologický prieskum. Rýchle výsledky. Rýchle pozastavenie stavby a pomalé riešenie problému, čo z jamou uprostred centra Trenčína, ktorá skrýva tak dlho hľadané pozostatky histórie. Spory na seba nenechali dlho čakať a zatiaľ čo bývalé vedenie mesta vo svojich vlastných (či vlastníckych záujmoch) hájilo pokračovanie stavebných prác, archeologicky prieskum (VRAJ)) dopadol zle. Teda dobre. Vlastne zle. Primátora Branislava Cellera možno išlo aj roztrhať pri pohľade na prázdnu mestskú kasu o to viac, keď všetci vedeli, aký prínosom do nej môže byť investor realizujúci projekt v meste. Predpokladám, že archeológ vo všeobecnosti bol vedením mesta asi najnenávidenejším povolaním (možno ešte kontrolor. Kto vie?). A tak sa celý spor posunul do neuveriteľnej roviny, kedy mesto dalo urobiť ďalší archeologický prieskum, aby ten potvrdil, či vyvrátil to, čo nepotvrdil prvý archeologický prieskum. No pingpong majstrovskej úrovne. je situácia taká, že po výsledkoch nie je ani stopy. Ani stopy nie je po vedení mesta, ktoré sa medzitým vymenilo a archeológov a pamiatkárov na stavenisku veru už dlho mestské kamery nezaznamenali. Jediné, čo zostalo, ako to už býva, je tzv "cellerova jama" a rozpadajúce sa oplotenie, na ktorom sa ale pevne zubami nechtami drží reklama dodávateľa oplotenia. Jama pomaly zarastá čímsi zeleným, listnatým, trávnatým a hradby barbakanu, opevnenia alebo čoho vlastne už ani nevidno. Už len treba čakať, či sa v tom kúsku prírody neobjaví nejaký veľmi vzácny druh flóry alebo živočícha a možno zažijeme ojedinelý celosvetový unikát. Prírodnú chránenú oblasť priamo v centre mesta. Aj keď ochranárov, botanikov som tam ešte nevidel. A možno ani mestské kamery, ktoré len tak mimochodom už asi zachgytili všeličo.
